Klasická čierno-biela fotografia 13×18 cm, inštalácia, happening, 2016

Inštalácia 112 autorsky zväčšených fotografií imituje maľbu ,je v počiatočnom momente a mieste ako nerozdeliteľný celok. Diváci odoberaním fotografií začnú proces dekonštrukcie diela z hľadiska časo-priestoru. Snažil som sa o pomyselné vyslobodenie fotografie od jej neprirodzených vlastností.  Od určitého momentu  sa  fotografie budú nachádzať na rozličných miestach, z celku sa stanú samostatné fotografické originály. V konečnom dôsledku je to okamih, stav neplynutia času, ktorým sa fotografia ako médium zaoberá a z ktorého nekompromisne vychádza.  Ako študenta fotografie ma zaujímala otázka fotografickej identity, jej limity, schopnosti a postavenie vo svete. Táto inštalácia mi dáva priestor na hlbšie skúmanie samotného média. Nie je to konštatovanie či ultimátne ukončenie dilemy, je to vnútorný proces polemizovania a prehodnocovania vzťahu fotografie, ku ktorému sú prizvaní aj samotný diváci.

Ako základ môjho skúmaniu mi poslúžil film Veľkolepé múzeum (2014), z ktorého cítiť obsesívnu túžbu po materiálnej archivácií. Či trhová hodnota fotografického originálu z dokumentu Velikání fotografie (2007). Ďalej to bolo vlastnenie tuctovo vyrábaného zrkadla anglickou galériou na výstave retrospektívy Jána Mančusky v Kunstahalle. Či celá výstava SNG o digitalizovania umenia a digitalizovania digitálnej fotografie. Boli to tieto situácie, ktoré  spustili myšlienkové pochody o umeleckom médiu samotnom a jeho identite.