Kulturný internát

Digitálna fotografia, diptych, Bratislava 2015

Priestor, miestnosť, bývanie. Vzťah, emócia, prežívanie. Ošúchaný stolík, zodraté poťahy na kreslách, vyblednutý nábytok, zatuchnuté záclony, nekompromisný zub času je tu priam cítiť. Nie je to už sláva, ktorá to bývala. Sú to stopy detí, ktoré už nie sú dlho deťmi, celé zástupy detí. Ručne písané oznamy na pekne upravených nástenkách, akoby stále povinnosťou, ktorá tu pretrvala a pretavili sa do návyku. A mojou, našou jedinou kultúrou sú kvety, ktoré to celé iba ticho zo slepého kúta sledujú. Nenápadne si ďalej žijú, od dôb dávno pomynutých. Iba neviditeľne prežívájú zaprášené v rohu a spomínajú. Skôr chladom, neosobnosťou sú znakom ako životom, iba sem tam ich niekto poleje, venuje čas. Ťažko však povedať či sú to kvety alebo minulá éra, ktorá v tom rohu z dňa na deň ešte stále pretrváva.

internat_kultura-1 internat_kultura-2 internat_kultura-3 internat_kultura-4 internat_kultura-5 internat_kultura-6